Nasledujúci opis je len stručným zhrnutím základných informácii o marihuane, takže si vieme predstaviť, že informácie týkajúce sa foriem, spôsobu užívania a účinkov marihuany by niektorí určite vedeli prezentovať omnoho podrobnejšie. Pre záujemcov o marihuanu odporúčame vynikajúcu publikáciu Konopí a konopné drogy (Miovský Michal a kolektiv).
Najrozšírenejšou a najzneužívanejšou nelegálnou drogou na svete je marihuana. V Európskej únii sa odhaduje, že skúsenosť s marihuanou malo približne 20% populácie (62 miliónov). Podľa EMCDDA (European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction) užitie konope v poslednom roku udáva v jednotlivých krajinách EU 1–11 % dospelých. Podľa OSN v roku 2003 užilo konope 161 miliónov ľudí vo veku medzi 15 – 64 rokov.
Podľa prieskumov si marihuana udržuje prvú priečku medzi nelegálnymi drogami aj na Slovensku, a to najmä v mladších vekových skupinách. Podľa správy Health Behavior of School Children (HBSC) v rokoch 2013 – 2014 uviedlo 8 % chlapcov a 5 % dievčat vo veku 15 rokov užitie kanabisu v priebehu posledných 30 dní a 19 % chlapcov a 14 % dievčat vo veku 15 rokov uviedlo užitie kanabisu aspoň raz za život.
Charakteristika
Marihuana je jednoročná dvojdomá rastlina dosahujúca maximálnu výšku cca 2m. Existuje niekoľko druhov konope, avšak pre psychotropné účinky sa najviac pestuje konope siate (cannabis sativa) a konope indické (cannabis indica).Samičie rastliny sú z hľadiska obsahu psychotropných látok významnejšie, najvyšší obsah účinných látok je v živici samičích kvetov. Konope sa pestuje i ako priemyselná surovina, semená slúžia ku kŕmeniu vtáctva. Technické odrody konope obsahujú minimum psychotropných látok.
História
Pôvodným domovom konope je pravdepodobne centrálna Ázia, odkiaľ sa vďaka nenáročnosti rozšírilo po celom svete. Konope sa používalo na liečebné účinky už v staroveku, medzi prvými bol napríklad Babylon (5000 rokov pnl). Najstaršia zmienka o konope a jeho farmakologickom použití pochádza z Číny, z čias vlády cisára Šen-nung Pen Tsao, niekedy okolo roku 2700 pnl. Herodotos z Halikarnasu prvýkrát použil označenie rastliny slovom „kanabos“, čo v preklade znamená hlučný. Práve hlučnosť bola a je jedným z charakteristických prejavov skupinového užívania. V tej dobe to boli práve Skýti, ktorí ho používali rituálne.
Kanabinoidy
Účinnými látkami (cca 103) v konope siatom sú kanabinoidy. Najdôležitejším je tetrahydrocannabinol (THC) ktorý zodpovedá za samotné psychotropné účinky rastliny. Kanabinoidy boli objavené v roku 1964 a až koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov boli objavené kanabinoidné receptory. Následne boli identifikované prirodzené kanabinoidy (anandamidy), ktoré si telo syntetizuje samo. Tie sú súčasťou tzv. endokanabinoidného systému.
Formy
- Marihuana (tráva) – je to názov pre sušené kvety a horné lístky zo samičej rastliny konope. Obsahuje cca 2 – 8 % aktívnych látok v rámci bežnej produkcie, šľachtené rastliny však môžu dosahovať až 18 % a viac.
- Hašiš – je konopná tmavohnedá živica. Obsah účinných látok môže byť až 40%. Rozdiel oproti marihuane v obsahu aktívnych látok určuje rozdiel v účinku a rizikách oboch foriem. V dôsledku nových technológii pestovania konope sa však tieto rozdiely zmenšujú.
- Hašišový olej – sa získava najčastejšie rozpustením hašišu v rôznych rozpúšťadlách, pričom ale obsah účinných látok môže byť ešte vyšší.
Užívanie
Fajčenie je najčastejší spôsob užívania marihuany. Marihuana je balená do tzv. jointov, samostatne alebo s tabakom. Niekedy sa dáva do klasických alebo vodných fajok, často sa používa aj upravená umelohmotná fľaša, tzv. bongo. Spôsob fajčenia má vplyv na vývoj zdravotných komplikácii, ktoré sa dajú porovnať s fajčením tabaku. Najmenej rizikovým spôsobom užívania je inhalácia cez vaporizér. Zriedkavejšie sa marihuana po tepelnej úprave konzumuje ako prísada do jedla (marihuanové koláčiky) alebo nápojov. Zdraviu síce škodí menej, ale účinok nastupuje pozvoľna, čo u neskúsených užívateľov môže viesť k vyššiemu množstvu marihuany požitej na začiatku, a tým pádom k možnému rozvoju nežiaducich účinkov neskôr.
Účinky
Účinky marihuany sa líšia na základe rôznych faktorov, medzi ktoré patrí celkové nastavenie „setting“, očakávanie, prostredie, únava, rozdiely v individuálnej citlivosti a ďalšie. Preto sa vopred nedá s istotou povedať, ako bude intoxikácia prebiehať. Po vyfajčení marihuany nastupuje účinok do niekoľkých desiatok sekúnd až minút a trvá 3 až 6 hodín, v závislosti o veľkosti dávky.
Medzi najcharakteristickejšie účinky marihuany patrí sucho v ústach, jemný pocit chladu a hlad. Stáva sa, že aj keď je niekto najedený do sýta, po vyfajčení niekoľkých jointov získa opäť silnú chuť do jedla. Tento efekt sa využíva terapeuticky pri nechutenstve. Ďalej ide o skreslené vnímanie času. Čas sa zdá byť dlhší, všetko sa ako keby vlieklo a i krátky okamih môže pre niekoho trvať ako celé hodiny. Môže sa vyskytnúť deformácia vnímania priestoru, sluchové, hmatové a najčastejšie zrakové ilúzie, ktoré začínajú ako zostrené vnímanie farieb. V drvivej väčšine prípadov je intoxikácia sprevádzaná stavom ľahkej eufórie a príjemnej nálady, ktorá môže prejsť do búrlivého nezadržateľného smiechu. Celkový stav sa blíži miernemu meditatívnemu ponoreniu do vlastných pocitov, nálad, myšlienok a fantázií. Stav veľmi zvádza k ich preskúmavaniu a hĺbaniu.
Vylučovanie THC trvá veľmi dlho, biologický polčas je cca 30 hodín. Niektoré metabolity zostávajú v tele ešte dlhšie, preto ich možno zistiť v moči ešte po niekoľkých týždňoch po poslednom užití.
Riziká
Akútna intoxikácia
Z marihuany nehrozí smrť z predávkovania! Výskyt nepriaznivého priebehu je ojedinelý a nie je priamo úmerný dávke THC. Významnejšiu úlohu hrá skôr osobnostná predispozícia, napríklad labilita, úzkostnosť alebo nízke sebavedomie a aktuálny psychofyzický stav, ktoré podfarbujú každú intoxikáciu. Ak sa veci nevyvíjajú dobre, alebo podľa očakávania, označuje sa takýto stav ako „bad trip“. Označujú sa ním stavy od pocitov mrzutosti, cez depresívny syndróm, záchvat paniky až po psychotický stav spojený s poruchami vnímania (halucinácie). Pravdepodobnosť, že užívateľ marihuany zažije tieto komplikácie aspoň raz za celý život je relatívne veľká (medzi 45 až 60%), ale keď sa dá ich počet do pomeru k počtu nekomplikovaných priebehov, tak sa vyskytujú veľmi zriedka.
Riziká dlhodobého užívania
Psychické zdravie
Spôsobuje marihuana závislosť?
Aby sme mohli stanoviť diagnózu závislosti z medicínskeho hľadiska, musia byť splnené minimálne 3 zo 6 kritérii počas posledného roka.
- silná túžba alebo pocit nutkania užívať látku
- ťažkosti v kontrole užívania látky, a to pokiaľ ide o začiatok a ukončenie nebo množstvo látky
- prítomnosť somatického odvykacieho stavu (abstinenčný syndróm)
- dôkaz tolerancie – nutnosť užiť vyššie dávky látky, aby sa dosiahli účinky, pôvodne vyvolané nižšími dávkami
- postupné zanedbávanie záujmov na úkor návykovej látky a zvýšené množstvo času venovaného k získavaniu alebo užívaniu látky, alebo k zotaveniu sa z jej účinkov
- pokračovanie v užívaní napriek jasnému dôkazu škodlivých následkov.
Závislosť od marihuany je potvrdená celým radom rôznych štúdií, hoci časť marihuanovej komunity túto skutočnosť môže popierať. Po vysadení dlhodobého príjmu kanabinoidov sa u ľudí, ale aj u zvierat, objaví abstinenčný syndróm, ktorý býva však ľahší ako pri iných látkach vyvolávajúcich závislosť. Prejavuje sa chuťami (baženie, craving), zvýšenou dráždivosťou, poruchami spánku a pozornosti, potením, niekedy nevoľnosťou, vracaním. Môže sa objaviť zvýšená, alebo znížená chuť do jedla. Vo väčšine prípadov nie je liečba nutná. Abstinenčný stav sa môže objaviť za niekoľko hodín, ale niekedy vzniká po niekoľkých dňoch.
Závislosť sa vyskytuje v skupine ľudí, ktorí užívajú marihuanu dlhodobo a často, a aj to u menšej časti. Uvádzajú sa rôzne čísla ktoré variujú od približne 10 - 20% u ľudí užívajúcich marihuanu 4 krát za týždeň a viac.
Spôsobuje marihuana schizofréniu?
Podľa dostupných štúdii sa zatiaľ nedá jednoznačne povedať, že by užívanie marihuany bolo nevyhnutnou a dokonca ani dostačujúcou príčinou pre rozvoj schizofrénie. Podľa jednej štúdie z nich (dunedinská štúdia) vyplýva, že ak by sa znížila dostupnosť marihuany u 15 ročných, mohol by sa znížiť populačný výskyt schizofrénie o 8%. Väčšina užívateľov teda schizofréniu nedostane, ale riziko sa zvyšuje dvoj- až trojnásobne. Užívanie konopných drog možno skôr považovať za jeden z viacerých provokujúcich faktorov, pričom výraznejšiu úlohu pravdepodobne zohráva predovšetkým u predisponovaných jedincov. Predispozícia alebo vulnerabilita (zraniteľnosť) nie je chápaná len ako genetická náchylnosť (napríklad u osôb s minimálne dvoma príbuznými so schizofréniou), pretože zvýšené riziko sa prejavilo i u osôb bez genetickej predospozície (edinburgská štúdia).
Spôsobuje marihuana depresiu?
Užitie marihuany má na náladu nestály vplyv. Môže viesť smerom k pocitom spokojnosti až eufórie, ale aj k negatívnym pocitom ako dysfória a úzkosť. Účinok je závislý na mnohých faktoroch.
Existuje teória, že užívanie marihuany pôsobí obojsmerne, t. j. že môže zvyšovať riziko depresie, alebo naopak depresia môže v rámci „sebamedikácie“ viesť k užívaniu marihuany. Výsledky sa však prikláňajú k tomu, že užívanie marihuany predchádza vzniku depresívnej poruchy, a preto toto riziko je vyššie u ľudí, ktorí užívajú marihuanu pravidelne, alebo sú na konopných drogách závislí. Približne u 1,9 % osôb s depresiou, ňou trpí v dôsledku užívania marihuany v predchádzajúcich 15 rokoch.
Spôsobuje marihuana tzv. amotivačný syndróm?
Termín amotivačný syndróm poukazuje na schopnosť marihuany narušiť motiváciu užívateľa po dlhodobej expozícii. Podľa niektorých autorov sa dostavuje po dlhodobom a veľmi ťažkom užívaní. V popredí je ľahostajnosť, apatia a znížená produktivita, pokles ambícii, úbytok energie. Pri realizácii rôznych dotazníkových, laboratórnych a antropologických štúdii však boli získané rozporuplné výsledky.
Je marihuana vstupnou drogou do sveta tvrdých drog?
Pojmom „teória vstupnej drogy“ sa označuje koncept, pri ktorom užitie jednej drogy (v tomto prípade marihuany) zvyšuje riziko prechodu k ďalšej droge. Predstavuje tzv. vstupnú bránu do sveta nelegálnych drog, kde má mládež viac príležitostí užívať iné drogy v dôsledku vyššej dostupnosti. Ak by marihuana teoreticky neexistovala, tak podľa tejto teórie by sa významne znížilo užívanie iných drog.
Analýza dostupných dát (a nie je ich málo) však nepodporuje toto vysvetlenie. Všetky javy, ktoré by ho podporovali sa dajú interpretovať skôr „teóriou náklonnosti k užívaniu drog“. Marihuana môže a nemusí byť užitá pred užitím „tvrdších“ drog. To, že je užívaná častejšie užívateľmi „tvrdších“ drog je skôr preto, lebo je ľahšie dostupná a viac rozšírená než rizikovejšie drogy alebo preto že tí, ktorí ich v budúcnosti budú užívať majú viac než ostatní tendencie správať sa rizikovejšie.
Telesné zdravie
Toxicita
Toxicita THC je malá. U ľudí nebola doteraz zaznamenaná smrteľná otrava THC.
Respiračný systém
Marihuanový dym má asi o 50% viac karcinogénnych látok ako zrovnateľné množstvo nefiltrovaného tabakového dymu. Z hľadiska spôsobenia akútnych a chronických bronchitíd sa odhaduje, že 3–4 konopné cigarety denne sú ekvivalentné viac ako 20 tabakovým cigaretám vyfajčených za deň. Čo sa týka rakoviny pľúc, tak závery sú protichodné, pretože THC môže pôsobiť v závislosti na dávke ako provokačný faktor rastu nádoru, ale na druhej strane existuje množstvo štúdií, ktoré poukazujú na protinádorové pôsobenie u nádorov prsníka, prostaty, kože a leukémie.
Imunitný systém
Kanabinoidy majú vplyv na imunitu, ale tento efekt je komplikovaný a nedá jednoducho opísať. V každom prípade sa nepreukázalo, že by spôsobovali vážnejšie poškodenie imunitného systému.
Kardiovaskulárny systém
Najzreteľnejšími účinkami je periférna vazodilatácia (rozšírenie ciev) a tachykardia (zvýšenie pulzovej frekvencie), ktorá je najviac zreteľná u občasných užívateľov marihuany. Tolerancia sa objavuje už po 24 hodinách. Je nepravdepodobné, že občasné fajčenie marihuany u zdravých by mohlo viesť k rozvoju srdcových chorôb, u ľudí s vysokým krvným tlakom, ischemickou chorobou srdca a aterosklerózou by fajčenie konope mohlo byť nebezpečné.
Reprodukčný systém a tehotenstvo
Kanabinoidy ovplyvňujú i reprodukčný systém priamo cez kanabinoidné receptory, ale i nepriamo reguláciou produkcie pohlavných hormónov. Výsledky štúdii u mužov sú však nejednoznačné. U žien THC môže interferovať s oplodnením a uhniezdením vajíčka v maternici. Vzťah medzi užívaním marihuany a vrodenými chybami je nejasný. V každom prípade platí, že dym z marihuany, podobne ako tabakový dym, obsahuje veľa riskantných látok pre vývoj plodu. Preto sa vo všeobecnosti odporúča sa mu pred počiatkom a počas tehotenstva vyhýbať. THC prechádza do materského mlieka, kde sa zhromažďuje v 8,4 krát väčšej koncentrácii ako v krvnej plazme matky.
Tráviaci trakt
THC nepredstavuje nebezpečenstvo pre pečeň. Spôsobuje útlm pohyblivosti čriev a žalúdka a zvyšuje chuť k jedlo, čo sa dá i liečebne využívať (napríklad liečivo Dronabinol).
Vplyv na mozog
Na funkciu mozgu majú kanabinoidy jednoznačný vplyv. Otázkou však je, či predstavujú vážnejšie nebezpečenstvo, čiže či sú neurotoxické. Mnoho výzkumíkov sa domnieva, že kanabinoidy toxické sú, ale otázkou ostáva, za akých okolností a v akých koncentráciách. Moderné diagnostické metódy poukazujú na to, že dlhodobé užívanie konopných drog spôsobuje jemné a selektívne narušenie kognitívnych (poznávacích) funkcií. Nie je však isté, či sú tieto poruchy skutočne nezvratné i po určitom období abstinencie a v akej miere narušujú denné fungovanie. Efekt samotnej intoxikácie síce výrazne ovplyvňuje psychický stav (viď účinky), ale na poznávacie funkcie a komplexnú výkonnosť má podľa mnohých štúdii minimálny vplyv. Chronické užívanie marihuany nemá podľa všetkého negatívny vplyv na inteligenciu.